—
Značka: monitoring
V tejto sekcii nájdete odkazy na spravodajsky zaujímavé články o zdravotníctve.
Slováci stále zanedbávajú prevenciu, ako vyplýva z údajov najväčšej Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP), najzodpovednejšie pristupujú k stomatologickej prehliadke. Vyššie počty sa zaznamenávajú aj v prípade prehliadok u pediatrov a gynekológov. Skúsenosti štátnej poisťovne ukazujú, že k prevencii sa zodpovednejšie stavajú ženy, najmä tie v strednom veku. Prevencia má dva významy: zlepšuje kvalitu života a má aj ekonomické dopady. Prevencia karcinómu krčka maternica pri preventívnej prehliadke stojí asi 35 eur, ak sa ochorenie zachytí včas, náklady na liečbu predstavujú do 800 eur. Pokiaľ je však ochorenie pokročilé, liečba stojí v priemere asi 7000 eur ročne.
Dlhy štátnych nemocníc rástli podľa ministerky zdravotníctva Zuzany Zvolenskej vlani takmer o polovicu pomalšie ako rok predtým. Vďaka akčnému plánu opatrení sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom vlani znížil celkový objem záväzkov po lehote splatnosti o 55 percent. Kým v roku 2011 vygenerovali štátne nemocnice nové záväzky po lehote splatnosti vo výške viac ako 160 miliónov eur, od januára do decembra 2012 to bolo približne 72 miliónov eur. Vývojom dlhu v zdravotníctve, ktorý medziročne vzrástol o 62 miliónov eur na viac ako 213 miliónov eur, sa dnes zaoberala vláda. Záväzky štátnych zariadení predstavovali 141,7 milióna eur, čo je nárast o 72,3 milióna eur.
Legislatívne zmeny prinášajúce postihy zdravotníkov, ktorí nenastúpia počas krízovej situácie do služby, prehĺbia nedostatok lekárov na Slovensku. Myslí si to predseda Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský. Tvrdí, že zákony obsahujúcej hrozbu väzenia, pokuty a straty registrácie v komore, impulzom pre ďalších lekárov k odchodu do zahraničia, čo v konečnom dôsledku poškodí i pacientov. Odborári sa zároveň pýtajú ministerky Zuzany Zvolenskej, prečo obišla štandardné postupy a normu nepredložila ako vládny návrh, ale návrhy formálne priniesol poslanec za stranu Smer-SD Jozef Valocký. S kriminalizáciou zdravotníkov nesúhlasí ani Odborové združenie sestier a pôrodných asistentiek.
Či a kedy u nás bude fungovať jedna štátna poisťovňa, je neisté. Už od začiatku mája by mal začať platiť zákon, ktorý je potrebný na jej zavedenie. Ministerstvo zdravotníctva zatiaľ nedalo zákon ani na pripomienkovanie. „Bude čoskoro,“ opakuje ministerka Zuzana Zvolenská už niekoľko týždňov. Podľa pôvodného harmonogramu, ktorý schválila vláda, mal tento zákon predbežne platiť už 1. mája. Od decembra do apríla mal štát vybrať aj poradcu, ktorý mal ohodnotiť poisťovňu. Jeho výber Zvolenská ani nezačala. Prečo s prípravou mešká, ministerstvo nehovorí. Hoci Zvolenská mešká, sľubuje, že zákon neprijme v zrýchlenom konaní. Termíny sú podľa jej hovorkyne predbežné a záverečný dátum zavedenia dodržia.
Zdravotné sestry sa stále dožadujú zvýšenia miezd, no zatiaľ sa z miesta vôbec nepohli. Kým lekárom sa platy zvyšovali už dvakrát a ďalšie navyšovanie bude pokračovať v budúcom roku, sestry sú odmeňované tak ako doteraz. Platný zákon, ktorý im zvýšenie miezd garantoval, pozastavil minulý rok Ústavný súd. Sestry opäť plánujú otázky mzdového ohodnotenia riešiť priamo s ministerkou zdravotníctva Zuzanou Zvolenskou. Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek ju chce osloviť už tento týždeň. Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že sestrám sa mzdy zvýšili už minulý rok. Podľa slov jeho hovorkyne sa v štátnych nemocniciach požiadavky sestier plne rešpektujú.
Podľa Transparency International Slovensko totiž významný podiel lekárov neinformuje o svojich príjmoch. Farmafirmy toho priznali oveľa viac. Iba 51 lekárov nahlásilo, že spoločnosti podporili ich účasť na odborných podujatiach v zahraničí. Firmy pritom nahlásili vyše tristo kongresov s účasťou viac ako tisícky slovenských lekárov, konštatovala Zuzana Dančíková z TIS. To spustilo portál Transparentní lekári, z ktorého vyplynulo aj to, že len 82 lekárov oznámilo prijatie sponzorstva farmafirmy na účasti domáceho semináru, pričom tie si vykázali podporu viac ako tisíc podujatí.
Prečítajte si rozhovor s bývalým šéfom Sociálnej poisťovne a novým šéfom spoločnosti Svet zdravia, ktorá združuje 10 nemocníc na východnom Slovensku.
Pokiaľ bude pokračovať "ignorácia" výchovy ďalších pediatrov, podľa Kataríny Šimovičovej zo Slovenskej pediatrickej spoločnosti môže sa stať, že slovenské deti nebude mať kto ošetrovať. Poukázala, že pediatri chýbajú už v súčasnosti. Skonštatovala, že tento o tomto probléme hovoria už päť až desať rokov, štát na to nereaguje vôbec. Poznamenala, že mnohí jej kolegovia majú už vyšší vek a nevládzu pracovať v ambulanciách. Výchova jedného pediatra trvá po promócii minimálne štyri roky, keďže absolventi medicíny končia ako všeobecní lekári a následne si vyberajú špecializáciu. Z údajov Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) vyplýva, že počet vyšetrení v pediatrických ambulanciách klesá.
Viac ako 14 miliónov eur ročne míňa štát na platenie zdravotných odvodov za evidovaných nezamestnaných, ktorí pracujú na dohodu. Robí to napriek tomu, že od januára platia z dohody 14 percent na zdravotné odvody aj sami dohodári a ich zamestnávatelia. Zdravotné poisťovne dostávajú duplicitné odvody až za vyše 34-tisíc ľudí. Toľko nezamestnaných totiž momentálne pracuje na dohodu. Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že k duplicitnému plateniu odvodov už od 1. januára nedochádza. Mala tomu zabrániť novela zákona o zdravotnom poistení.
Dlh v zdravotníctve medziročne vzrástol o vyše 62 miliónov eur. Kým ku koncu roka 2011 bol potom, čo sa štátne nemocnice oddlžovali 300 milión eurami, na úrovni 150,5 milióna eur, na konci minulého roka to bolo 213,2 milióna eur. Ide záväzky po lehote splatnosti na úrovni istiny, o ktorých informuje správa ministerstva zdravotníctva pre vládu. Záväzky štátnych zariadení predstavovali 141,7 milióna eur, čo je nárast o 72,3 milióna. Najväčšiu časť dlhu tak generujú fakultné a univerzitné nemocnice s výnimkou nitrianskej. Zdravotnícke zariadenia transformované na akciové spoločnosti nevykazujú takmer žiadne záväzky po lehote splatnosti, predstavujú 0,14 milióna eur.
V zmysle zákona o zdravotnom poistení je pacient povinný preukázať sa pri návšteve lekára platným preukazom poistenca. Lekár však musí pacienta ošetriť vždy, ak ide o neodkladnú zdravotnú starostlivosť, hoci aj nemá preukaz poistenca. V prípade, že pacient nie je v ohrození života, ale zabudol si kartičku poistenca, lekár si môže overiť jeho príslušnosť k poisťovni a či platí zdravotné postenie cez internet. Prvou možnosťou je portál Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.. Zadaním rodného čísla si možno ihneď overiť, či a kde je dotyčný pacient poistený. Overiť si poistenca možno aj cez weby jednotlivých poisťovní, prípadne na ich infolinke.
Akcie európskych medicínskych a farmaceutických firiem za posledné mesiace prudko stúpajú. Index európskych medicínskych firiem STOXX Europe 600 Health Care od začiatku roka narástol o 15 percent. Široko zameraný porovnateľný index STOXX Europe 600 za rovnaké obdobie získal necelé štyri percentá. S tým, ako klesá riziko vypršania lukratívnych patentov sa investori obracajú na firmy, ktoré dlhodobo vyplácajú stabilné dividendy. Akcie farmaceutickej firmy GlaxoSmithKline na londýnskej burze od začiatku roka narástli o 26 percent. Konkurenčná švajčiarska firma Roche sa za rovnaké obdobie posilnila približne o pätinu. Silný rast zaznamenali aj podiely firiem Novartis, Sanofi či AstraZeneca.
Takmer polovicu nákladov na zubnú zdravotnú starostlivosť si platia ľudia z vlastného vrecka. Z celkového počtu vyše 2400 zubných ambulancií pracuje viac ako 230 bez zmluvy s najväčšou zdravotnou poisťovňou, všetky výkony si v nich pacienti teda hradia sami. Nezanedbateľným poplatkom sa však pacient nevyhne ani u zmluvného stomatológa. Pacienti zaplatili podľa informácií Štatistického úradu, stomatológom za ošetrenie svojho chrupu v roku 2011 celkovo vyše 104 miliónov eur. Zdravotné poisťovne uhradili zubárom za svojich poistencov v tom istom roku vyše 114 miliónov eur. Stomatológia je tak jednou z mála špecializácií s veľmi výrazným podielom spoluúčasti pacienta.
Slovenskej lekárskej komore (SLK) sa nepáčia navrhované legislatívne zmeny, ktoré sprísňujú preukazovanie bezúhonnosti zdravotníckeho pracovníka a prinášajú hrozbu väzenia, pokuty či straty registrácie pre tých, ktorí počas núdzového stavu neprídu do práce. Navrhované zmeny považuje komora za neospravedlniteľný zásah do základného práva zdravotníckych pracovníkov vykonávať svoje povolanie. Podľa SLK je neprípustné, aby sa odborný dialóg nahrádzal diktátom a aroganciou moci. Zároveň poukazuje na to, že legislatívne zmeny nie sú namierené len voči lekárom, ale môžu mať negatívny dopad aj na pacienta. Hovorkyňa ministerstva zdravotníctva uviedla, že nejde o kriminalizáciu lekárov, no ak lekár v čase krízy úmyselne poškodí pacienta, musí prijať aj adekvátny trest.
Malé a stredné nemocnice nemajú podľa Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) peniaze na ďalšie navyšovanie platov lekárov. V stanovisku asociácie sa uvádza, že nemocnice už zrealizovali rázne úsporné opatrenia na zníženie nákladov a aktuálne nedisponujú dostatočnými finančnými prostriedkami na schválené zvýšenie miezd lekárov. ANS chce preto iniciovať rokovania so zdravotnými poisťovňami o zvýšení prostriedkov pre malé a stredné nemocnice za účelom realizácie schváleného zvýšenia miezd lekárov. Zástupcovia nemocníc budú zároveň iniciovať rokovanie s ministerkou zdravotníctva Zuzanou Zvolenskou, keďže vzniknutú situáciu považujú za závažný problém. ANS v tejto súvislosti poukázala na možnú neústavnosť pri zvýhodňovaní jednej skupiny zdravotníckych pracovníkov oproti ostatným.
Štvrťročník o liekovej politike
Sprievodca pôrodnicami
